Príbeh novodobého Paríža

Autor: Renáta Kuljovská | 3.3.2013 o 10:20 | Karma článku: 9,95 | Prečítané:  669x

Čo hľadať v meste, kde už každý bol ? To som sa pýtala sama seba jedného marcového dňa počas prechádzky po metropole Francúzska. Počas jej existencie tu boli snáď miliardy ľudí a sama som za deň stretla milióny z nich v metre, pri Eiffelovej veži a všade tam kam sa chodí aj nechodí. Vlastne nie je to len o Paríži, občas mám zavádzajúci pocit, že každý už bol všade a keď nie on, jeho známi určite.  V minulosti bolo v móde cestovať u šľachticov a cesty – necesty brázdili aj pútnici a obchodníci už v dávnych dobách. Dnes je to vlastne o tom istom, len v inom šate a vo väčšom meradle. Jedni idú ponavštevovať drahé hotely alebo sa vyberú na nákupy šiat a je tu aj alkohol turistika – teda čo najviac zábavy za čo najmenej peňazí najlepšie aspoň na druhom konci Európy. Možností je neúrekom. Dokonca aj pútne cesty sa znova rozmohli. A cesty o dve dediny ďalej sa zmenili na cesty do Paríža, Ríma, Londýna a u niektorých do New Yorku či Thajska. Stačí si len vybrať.

Je však jedno koľkokrát niekto niečo videl, lebo potom aj tak príde niekto iný a vidí to inak. Teoreticky máme nábeh na sedem miliárd súkromných svetov v ktorých sú rovnaké veci rôzne. A aj fakt, že je v Paríži toľko ľudí, že sa o nich človek podkýna, sa dá zmeniť, stačí mať trpezlivosť.

Dospela som k pár zaujímavým zisteniam, napríklad, že na  Eiffelovke – motíve miliónov gýčových fotiek, niečo je. Nikdy som nemala rada modernú architektúru a už vôbec nie tony betónu, hoci sú súčasťou histórie, ale áno je fascinujúca. A iste by bol fascinujúci aj výhľad z nej, keby naň človek nemusel stáť hodiny v rade. Ale aj na tých ľuďoch niečo bolo. Ešte som ich za jeden deň nestretla také množstvo. Toľko osudov a predsa jedna veľká masa. Medzi tými státisícmi som si však niekoho všimla, hoci trošku ďalej od pamätihodností – domény turistov – Francúzky. Francúzky, o ktorých sa toľko hovorí ako o elegantných stvoreniach. A je to tak, vedia ako sa obliecť a pri tom je to často len o jednoduchých nohaviciach a tričku, zbytočne nekričiaceho strihu a kombinácie farieb. Pri dumaní o ich prirodzenom, či získanom vkuse a zmysle zladiť sa, som sa trochu pousmiala pri pomyslení na to ako to vyzerá u nás. Veď nakoniec je to také jednoduché – v jednoduchosti je krása.

01.jpg

02.jpg

03-.jpg

04.jpg

05-.jpg

06.jpg

07.jpg

08.jpg

09.jpg

10.jpg

11.jpg

12.jpg

13.jpg

14.jpg

15.jpg

16.jpg

Notre Dame, ten slávny, najslávnejší, ten z knihy od Victora Huga a mnohých ďalších bol presný opak toho v Remeši. Nie výzorom, ale možnosťami prehliadky. No aj tak som rada, že som sa dostala dnu a pozerala sa aspoň ponad cudzie hlavy. Snáď raz pokročím v umení odmysľovania si toho, čo mi zavadzia. A aká krásna bola Saint Chapelle. Nemala som poňatia ako vyzerá táto slávna kaplnka z vnútra. Ale po prejdení detektorom kovov (vedľa je Justičný palác) a opaľovaní sa v rade pred vchodom som bola užasnutá. Toľko farieb, hlavne zlatej červenej a modrej. Pôsobilo to veselo a zároveň posvätne.

20.jpg

21.jpg

22aa.jpg

22a.jpg

22b-.jpg

22bbb.jpg

22.jpg

sch.jpg

18.jpg

18b.jpg

19.jpg

 

17.jpg

seina.jpg

seina2.jpg

V ten deň som však nebola len vo Francúzsku, taký Louvre totiž ponúka exkurzie na mnohé miesta v mnohých časoch.  Hoci je najlepšie prísť tam skoro ráno a určite nie cez víkend, vždy keď je chuť, človek sa dostane tam kam chce. Po odpútaní sa od starovekého Egypta ma čakala iná cesta. Jej súčasťou bolo prebiť sa von, z múzea po Chams-Élysées. Vonku svietilo popoludňajšie slnko a tisíce Parížanov spojených s návštevníkmi korzovali týmito miestami a posedávali v mraveniskách. Tvorili hlúčiky pred múzeom, okolo múzea, v záhradách, na cestách, všade. Ktovie či by som sa po pár mesiacoch v tomto meste nezbláznila z takéhoto trávenia voľného času.

23.jpg

24.jpg

25-.jpg

27.jpg

26.jpg

28.jpg

29.jpg30.jpg

31.jpg

31b.jpg

32.jpg

33.jpg

33b.jpg

Boli aj miesta, ktorých sa turisti nedotkli. Večer sme sa ponáhľali von z centra k bazilike Saint Denis. Metrom nás odvážalo od davov ľudí z celého sveta, zrazu sme sa tlačili len s domácimi. Po dlhom čase sme vystúpili a ocitli sa vo vzdialenej štvrti, kde by už človek skoro márne hľadal dávnych Francúzov. Kostol bol zavretý, tak sme nemohli obdivovať skvost opáta Sugera, slávneho architekta a inovátora tejto gotickej stavby len z vonku. Vonku hrali deti futbal a panovala tam atmosféra jarmoku. Pri chráme, kde sa pochovávali francúzski králi, by ste už skoro nestretli Francúza, ktorý pochádza z Európy.

Cestu Parížom sme započali v Montmartri, keď slnko začínalo svietiť a aj ukončili, po tom ako zapadlo. Po turistoch, ktorí sa kopili okolo Sacre Coeur ráno nebolo ani vidu ani slychu. Zato okolité ulice ožívali svojím nočným životom. Montmartre, kedysi vychýrená štvrť umelcov a bohémov bola plná prisťahovalcov, ktorí posedávali v otvorených kaviarničkách, prechádzali sa ulicami, odvšadiaľ vychádzali alebo vchádzali. Bola to atmosféra parížskej noci novej doby. Ale niektoré veci zostávajú. Napríklad chrám na kopci, pod ktorým sme mohli v noci sedieť nerušení. A ja som možno naozaj bola (ako v tej piesni) najbohatšia z bánk nad Seinou, veď som mala tieň Sacre Coeur nado mnou.

34.jpg

35.jpg

 

marec 2012

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Pozrite si, na čom chce šetriť štátna poisťovňa, aby sa dostala zo straty

Denník SME prináša zoznam úsporných opatrení, ako ho navrhla štátna poisťovňa a schválil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

EKONOMIKA

Británia sa rozhodla, hranice aj pre Slovákov chce zatvoriť už v marci

Theresa Mayová chystá obmedzenie voľného pohybu.

DOMOV

Prieskum Polis: Voľby by vyhral Smer, SNS preferencie klesli

Do parlamentu by sa dostalo aj KDH.


Už ste čítali?