Na ceste po Albánsku : Berat, mesto tisícich okien

Autor: Renáta Kuljovská | 22.1.2015 o 16:14 | (upravené 25.2.2015 o 19:45) Karma článku: 6,75 | Prečítané:  1049x

Neďaleko národného parku Tomorri, v približnom strede Albánska, v obklopení prírody, hôr i  nížin, leží mesto Berat. Má za sebou dlhé stáročia bohatej histórie a zažilo prítomnosť rôznych národov. Názov Berat je odvodený od slovanského slova Belgrad, teda Biele mesto. Ako doklad tohto pomenovania tu aj dnes stoja mnohé domy postavené z bielych kameňov. A keďže sa pýšia mnohými oknami, ktoré svietia už na diaľku, získal i prezývku „mesto tisícich okien“. 

Rieka Osum rozdeľuje mesto na dve časti. Na jednej strane človeku hneď udrie do očí skalný masív, na ktorého vrchole sa črtajú hradby starej pevnosti. Najprv to možno trochu prekvapí, ale hore stále bývajú ľudia. V minulosti platilo, že obyvatelia z pevnosti boli kresťania, zatiaľ čo ich blízki susedia na svahoch kopca zase moslimovia. Práve táto štvrť zvaná Mangalem je jedným z najtypickejších symbolov mesta.  Množstvo domčekov, viac či menej zachovalých, s už spomínanými mnohými oknami, tu dodnes pripomína staré časy. Oproti Mangalemu, na druhej strane rieky stojí Gorica, ďalšia spleť príbytkov postavených rovnako na stúpajúcom teréne. Na rovine, neďaleko rieky leží pomyselné centrum s chrámami, obchodmi, reštauráciami a hotelmi. V čase našej návštevy pokrývala pešiu zónu nová nedokončená dlažba s hromadou dlažobných kociek poukladaných po stranách. Ktosi nám hrdo povedal, že ak prídeme aj o rok, už to bude celé hotové rovnako aj ďalšie novoty v meste. Všimli sme si to neskôr aj v iných albánskych mestách - stavia sa, prevažne hotely a komunikácie. A bohatší obyvatelia si zas stavajú luxusné príbytky, raz na mieste s úžasným výhľadom inokedy uprostred ničoho pri rozbitej ceste.

 

 

 

 

 

 

 

 

Neďaleko pešej zóny stojí niekoľko mešít.  Jedna z nich slúži ako obchod s oblečením, ďalšia je práve v rekonštrukcii a do Kráľovskej mešity chodia asi hlavne turisti. Je pri nej modlitebňa, ktorá je unikátna svojimi freskami a maľovaným i vyrezávaným stropom.   Z týchto miest vedie dlhé a zvlášť v lete náročné stúpanie k pevnosti. Cestou minieme etnografické múzeum umiestnené v jednom z tradičných domov. Kým dolné poschodie tvorí muzeálna expozícia odevov a náradia, na hornom poschodí každá miestnosť reprezentuje jednu izbu honosnejšieho albánskeho domu...... Ešte pár minút náročnej chôdze a sme pred bránou pevnosti. Napriek tomu, že sa tam stále býva, návštevníci, ktorí vojdú hlavným vchodom platia malý vstupný poplatok. Niektorí ľudia tu žijú tak ako predtým, iní sa rozhodli využiť rozvíjajúci sa cestovný ruch – tak väčšinou ponúkajú svoje ručné práce, otvorili si malé pohostinstvá alebo poskytujú ubytovanie. Okrem stále obývaných domov, tu nájdeme i ďalšie – pustnúce, zvyšky stredovekých stavieb, zrúcaninu mešity, či podzemné priestory plné vody a potkanov. Na svahu vyvýšeniny stojí kostol sv. Trojice z 13. storočia a uprostred jednej z uličiek kostol Panny Márie, kde dnes sídli Onufriho múzeum ikon. Onufri bol  najznámejší albánsky autor týchto kresťanských obrazov žijúci v 16. storočí. Ovplyvnil i diela svojich žiakov, z ktorých mnohé sa nachádzajú v miestnosti hneď vedľa samotného chrámu, kde nájdeme ikony zozbierané z celej krajiny.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Berat je na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a  je to jedno z najznámejších miest v Albánsku, takže niet divu, že v teplých mesiacoch zastaví pred pevnosťou niekoľko autobusov návštevníkov. No ich koncentrácia sa znižuje cestou dolu, vlastne v centre mesta sa zdrží málokto. Keď sa zvečerí ako to už v Albánsku býva, pešia zóna sa zaplní prechádzajúcimi sa ľuďmi. Nad všetkým čnejú vysvietené domy Mangalemu, čo len podporuje romantickú atmosféru.

Štvrť Gorica je cez deň i v noci tichšia, žije tam predsa len menej ľudí. A práve tam sme bývali, v jednom zo starých domčekov z bielych kameňov postavených do kopca. V skrytej záhrade nás hneď na úvod pohostili rakijou a rozšírili nám obzory klasickou albánskou hudbou. Naokolo bolo veľa podobných domov a tiež úzkych uličiek skrývajúcich pekné zákutia a staré kostoly. Keď človek vyjde vyššie, za posledné domy a potom lesom vyšliape na vrchol kopca, objaví tam hrad. Dnes tu sú už iba nízke zvyšky múrov z veľkých kamenných kvádrov, ktoré zarastajú trávou a stromami, ale i tak pridávajú miestu na atmosfére. Zhora máte ako na dlani pevnosť, mesto i jeho širšie okolie, skrátka kus krajiny, kde je minulosť ešte stále dosť živá....

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?