Na ceste po Albánsku : od macedónskych hraníc po Elbasan

Autor: Renáta Kuljovská | 2.1.2015 o 13:15 | (upravené 2.1.2015 o 14:00) Karma článku: 5,84 | Prečítané:  1517x

Už chvíľu po tom, čo sme opustili macedónsko-albánsky hraničný prechod som sa nalepila na sklo autobusu a nemohla sa prestať dívať. Krajina sa zmenila, aj Ochridské jazero vyzeralo zrazu inak. No a tie hory, pochopila som všetky oslavné spevy na albánsku prírodu a to som tam ešte len vkročila. Kopce a údolia, mestečká a dedinky, spustnutá železnica a mosty boli skrátka fascinujúce. A týmto moje  očarenie ešte len začalo.

 

 

Jedným z mnohých dôvodov prečo som sa rozhodla ísť do Albánska bol ten, že vďaka rokom izolácie sa o ňom veľa nevie a pritom je prakticky hneď za rohom, ešte stále v Európe. Pre našinca a pre väčšinu Európy je to akýsi symbol nedostatku, chudoby, nevyspelosti, mafie a bohvie čoho ešte. Ale ja by som túto krajinu  charakterizovala inak. Možno aj slovami sms, ktorá mi prišla po prekročení hraníc : Welcome to Albania, the country of great natural beauties and hospitable  Albanians. Áno je to akiste chudobná krajina, mnohí z nej odišli a ešte stále odchádzajú, ale v podstate je to veľmi príjemné miesto, z veľkej časti ešte nezničené takzvanou západnou civilizáciou. Na niektorých miestach vidia cudzincov ešte stále veľmi zriedkakedy, takže k nim neprestali byť milí, pohostinní a nápomocní. 

 

 

 

V autobuse s nami síce sedelo zopár cudzincov, ale všetci mali namierené do Tirany. My sme vysadli skôr, v Elbasane, v meste v srdci Albánska. Na rušnej ulici kdesi mimo centra mesta sme vystúpili samé a prvýkrát si overili, že s ich zastávkami je to presne tak ako sme si mysleli. Ale o tom potom. Nevedeli sme kde sme, ani kde si vymeníme peniaze, ale keďže tam žijú veľmi milí ľudia, ktorých prirodzenosťou je ešte stále pomáhať hosťom nebolo nič zvláštne na tom stretnúť človeka, ktorý nás pokojne odprevadil celú dlhú vzdialenosť do nášho hotela.

 

 

 

 

Elbasan, ktorý má za sebou bohatú históriu, je dnes jedným z najväčších miest Albánska. Mesto hlučné, plné fádnych budov, luxusných stavieb, ale i historických pamiatok, v ktorého centre stojí to, čo zostalo z hradu a opevnenia. Na staré múry sa tam lepia nové  hotely, ale uličky za opevnením si ešte uchovávajú svoj  starý ráz. Keď človek prejde jednou z brán ocitne sa pri trhovisku a v úzkych uličkách starého mesta. Tu stojí aj Kráľovská mešita, jedna z najstarších v krajine a albánske kultúrne dedičstvo alebo napríklad kostol sv. Márie, pôvodne z 15. storočia. 

Mesto ožíva večer. Dlhá ulica, ktorá sa tiahne popri hradbách a ešte ďalej je plná prechádzajúcich  sa a posedávajúcich  ľudí. Tam, kde cez deň takmer nikoho  nebolo je zrazu hádam celé mesto. Nikto sa nikam neponáhľa. Večer je plný života. Môj prvý večer v Albánsku....

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.

ŠPORT

Predviedol sólo od polovice ihriska. Weiss strelil v Katare krásny gól

Slovenský reprezentant strelil svoj desiaty gól v prebiehajúcej sezóne a patrí k najlepším kanonierom súťaže.

KOMENTÁRE

Ktorý Boh mohol toto dopustiť? (Píše Michal Havran)

Súčasná politická teológia opustila aristokratické predstavy o politickom mesiášovi.


Už ste čítali?