Tartu a Čudské jazero

Autor: Renáta Kuljovská | 6.11.2014 o 15:53 | (upravené 25.2.2015 o 19:37) Karma článku: 11,45 | Prečítané:  3936x

Tartu, druhé najväčšie mesto Estónska je známe svojou univerzitnou históriou písanou už od roku 1632.  Kým tallinnské staré mesto je plné turistov a zhonu, tu skôr cítiť akúsi umeleckosť a tichú pohodu. Historická časť nie je moc veľká, za to je tu pár sympatických ulíc s kaviarničkami a krčmičkami plnými študentov. V uliciach i početných parkoch ako stvorených na  posedávanie a nočné prechádzky je cítiť dokonca aj v lete, že Tartu si zaslúži nazývať sa univerzitným mestom.

Nie je tu veľa historických skvostov,  ale menej je niekedy viac. Medzi miesta, ktoré sa mi najviac páčili patrí stará katedrála na „kopci“ zvanom Toomemägi. Na mape som objavila obrázok zrúcaniny ležiacej uprostred parku, uprostred mesta, tak som si povedala, že to musím vidieť, predsa len ruiny len tak niekde v parku človek nevidí každý deň. Stojí tam  kostol z červených tehál, ktorého prvopočiatky siahajú do 13. storočia. Jedna jeho časť je zrekonštruovaná a slúži ako múzeum, ale zvyšok sú skrátka múry ďalej vystavované zubu času. Po zemi sa váľa piesok tlmiaci kroky, naokolo rastie tráva a stromy a postáva tam niekoľko sôch. Skrátka krásne miesto na prechádzky. V parku sa nachádza aj observatórium a niekoľko ďalších  budov patriacich k univerzite, ale i staré rozpadávajúce sa domy, ktoré iba dotvárajú atmosféru miesta. O niečo nižšie stojí kaviareň  z červených tehál, pred ktorou posedávajú Oscar Wilde a jeho estónsky kolega Eduard Vilde. Kópiu týchto dvoch sôch vyrobených na pamiatku dvoch autorov rovnakej generácie nájdete aj v írskom meste Galway.  

Samozrejme k pamätihodnostiam mesta patrí hlavná budova univerzity –  s bielym priečelím tvoreným stĺpmi, ktorá bola postavená na začiatku 19. storočia v novoklasicistickom štýle. Pred radnicou je zase fontána, v ktorej stojí súsošie dvoch pod dáždnikom sa bozkávajúcich študentov. Jeden z novodobých symbolov mesta. Len na skok odtiaľ je rieka Emajõgi a park, ktorý ju obklopuje z oboch strán. V starom Tartu je skrátka všade blízko a nič nie je ďaleko.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Rieka Emajõgi sa o niekoľko desiatok kilometrov ďalej vlieva do  Čudského jazera. Jazero som poznala z rozprávania aj z histórie (veď tam niekde Alexander Nevský v roku 1242 porazil Rád nemeckých rytierov), takže som zatúžila sa tam pozrieť. O najväčšie estónske jazero nazývané Peipsi a 5. najväčšie v Európe sa Estónci delia s Ruskom. Nie je nič zvláštne, že tu pri hraniciach žije množstvo ľudí s ruskou národnosťou, v mestečku Mustvee, kam sme sa vybrali je to napríklad 57 percent obyvateľov. Hoci má momentálne len okolo 1600 obyvateľov, stojí tam 5 kostolov, pričom jeden z nich je najväčším chrámom starovercov  (teda náboženskej skupiny, ktorá sa v 17. storočí oddelila od ruskej pravoslávnej cirkvi) v krajine.

Väčšina pobrežia Čudského jazera je plná mokradí, rákosia, ale i vtáctva. Na pár schodných miestach si ľudia vybudovali akési improvizované pláže, poprípade malé prístavy.  Bolo práve netypicky horúce leto, keď som sa po hrubom navezenom piesku s prímesou ulít slimákov ponárala do vody. Bola teplo mazľavá, ale v podstate príjemná. Na jednej strane Estónsko, na druhej Rusko a ja unášaná vlnkami uprostred  pomaly tmavnúcej noci.... krásny záver posledného dňa v tejto krajine....

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?