Sigulda, Cēsis a na skok do národného parku Gauja

Autor: Renáta Kuljovská | 12.8.2014 o 23:26 | (upravené 10.1.2015 o 22:34) Karma článku: 6,08 | Prečítané:  684x

Starý rusky vyzerajúci vláčik (s plne funkčnou WIFI) opúšťal Rigu. Svet sa zrazu vyprázdnil a ja som konečne pochopila čo to znamená, keď sa povie lotyšské lesy a roviny. Z okna vlaku boli raz vidieť zákutia s tenkými malými brezičkami, inokedy vysokými brezami, potom zase smrekové, či borovicové lesy a sem tam bola vlaková stanica a okolo nej pár domov. Alebo len zastávka a domy netušené až kdesi za lesom, ku ktorým viedla akási úzka cestička alebo rovno nič, čo by som videla.  

Sigulda bola prvé väčšie obývané miesto po ceste ( 16 tisíc ľudí). Pokojné, ospalé, moderné, s peknými parkami a upraveným zovňajškom. Davy sme nechali v Rige. Na Lotyšsku je úžasné to, že hlavné mesto pojme davy zahraničných turistov a väčšina ostatných miest a vidieka je od nás oslobodená. Všade je pokoj, domáci, domáci z iného kraja, zopár  Litovčanov, Estóncov,  Rusov, občas Fín, Švéd a sem tam nejaká „exotika“.  Po propagačných materiáloch aké sa mi dostali do ruky som čakala niečo iné, ale ako som zistila lotyšské roviny chodí obdivovať málokto.  Našťastie....

Pršalo, ale ľudom, ktorých sme stretávali to očividne nevadilo. Dievčatám nevadili zmoknuté vlasy, niektorým ani chodiť bosé po asfaltke. Stretnúť niekoho s kapucňou bol úspech.  Akoby boli všetci odolní voči prechladnutiu. V meste sú pekné parky a celkovo dosť upravené ulice. Majú park s kľúčmi aj taký s pestrofarebnými vychádzkovými palicami. Už dvesto rokov sú tieto palice špecialitou regiónu. Chlapi a chlapci ich vyrezávali a  predávali ľuďom, ktorí sa vybrali do kopcov. Na lotyšské pomery sú to naozaj pekne vysoké kopce, hoci najvyšší bod krajiny má pre nás len takých smiešnych 312 metrov. Sigulda je jedna zo vstupných brán do národného parku Gauja, pomenovaného podľa rieky Gauje. Zahŕňa riečne údolia, pieskovcové jaskyne, niekoľko hradov a iné návštevy hodné miesta. V meste a jeho okolí je hneď niekoľko hradov a jeden zámok. Nový zámok postavili v roku 1881, tróni parku s kvetinovými záhonmi a hneď za ním, na miernej vyvýšenine stojí starý hrad. Ten postavil v roku 1207 Rád mečových rytierov. Je to udržiavaná zrúcanina a uprostred nádvoria je vybudovaný amfiteáter. Z veže je vidieť na rieku a údolie a tiež na náprotivný kopec, kde leží hrad Turaida.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ďalej sa dá pokračovať lanovkou, ktorá prekonáva vzdialenosť medzi dvomi kopcami. Na druhej strane sa skrýva zrúcanina hradu Krimulda a tesne pod ňou jediné serpentíny v krajine. Keď nimi človek zíde dolu, ocitne sa uprostred roviny s brezami a močariskami,  cestičkami a mostami, ale tiež najväčšou jaskyňou v Pobaltí.  Gutmanova jaskyňa je dlhá 18,8 m a 12 m široká, ale charakteristická je niečím iným. Bola vytvorená v žlto - hnedom pieskovcovom prostredí.  A keďže je to materiál mäkký,  už dlhé roky dozadu ho  ľudia zneužívali k tomu, aby si do neho vyryli svoje mená, iniciály a dátumy. A aj keď sa to dnes už oficiálne nesmie, nemôžem sa ubrániť tomu, aby sa mi to vandalstvo zároveň  páčilo aj nepáčilo. Veď tie steny sú svojim spôsobom pekné a zároveň akosi dokumentujúce životy tých, čo tadiaľ v minulosti prechádzali. Jaskyňa je opradená legendami a príbehmi o tajných schôdzkach milých aj takými o nešťastnej láske.  A asi je to dosť navštevované miesto, inak by sa kúsok za jaskyňou nevynorilo parkovisko a vtedy práve zatvorený bufet.

Ešte kúsok cesty do kopca a človek sa ocitne pred hradom Turaida, hradom vystavaným z červených tehál. Červená dominuje tomuto miestu a obklopuje ju zeleň tunajších lesov. Z veže je krásny výhľad na kľukatiacu sa rieku Gauju a na okolité kopce....

 

 

 

 

 

 

Asi tri štvrte hodiny cesty vlakom od Siguldy sa nachádza mestečko Cēsis. Sú skoro rovnako veľké, ale kým v Sigulde sú ulice rozťahané, tiché a s modernými domami, v Cēsis je zástavba viac zomknutá a plná starých budov. Aj ľudí bolo vonku akosi viac...

Uprostred mesta sa nachádza veľká zrúcanina hradu. Po zakúpení vstupenky nám dali do rúk lampáše so sviečkou vo vnútri, vraj ich budeme potrebovať. A naozaj, hrad je ušetrený od moderných vymožeností., aby sa človek dostal po úzkom točitom, tmavom schodisku do veže, musí si svietiť lampášom. Na hradoch som už naozaj robila všeličo, ale ešte nikdy som si nesvietila takýmto spôsobom. Od zrúcaniny vedie dolu  pôsobivé schodište, rovno do parku plného sôch, kačíc a lavičiek. Na kopčeku sa zas vypína malý modrý pravoslávny kostol, pôsobivý medzi toľkou zeleňou. V mestečku je niekoľko uličiek so starými domami, niektoré sú renovované, iných sa už desaťročia minimálne zvonku nikto nedotkol. Aj kostol sv. Jána vyzerá trochu zanedbane. Veľká stavba so špinavými, miestami začiernenými stenami, ktoré dosvedčujú, že tu už stojí dávno a že má kadečo za sebou... Každopádne Cēsis  pôsobí veľmi sympaticky, celkom si viem predstaviť žiť v takomto mestečku, ale to už tak býva, že severské mestá a dediny majú pre mňa veľké čaro. Túlame sa daždivým dňom, uličkami a parkmi...až kým znova nenasadneme na vlak smerujúci zase o kúsok ďalej.....

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?