O kráse jaskýň (prechádzky slovinským Krasom)

Autor: Renáta Kuljovská | 20.2.2014 o 14:03 | Karma článku: 8,60 | Prečítané:  671x

Jednou z najkrajších dominánt Slovinska sú jeho jaskyne. Kras, podľa ktorého sa volajú krasové javy a oblasti (vo väčšine jazykov karst alebo jeho ekvivalenty) je plateau zaberajúce časť juhozápadného Slovinska a východného Talianska. Nachádzajú sa tu niektoré z najznámejších jaskýň Európy.

Deň sme začali v jednom z najmilších lesných kempov, aké som kedy videla. Volá sa Pivka jama a de facto sme spali hneď pri vchode do jednej z mnohých jaskýň, ktoré sa v tejto oblasti nachádzajú. Veľmi skoro ráno sme stačili prísť k niekoľko kilometrov vzdialenej Postojnskej jame. Je to jaskynný systém, vytvorený riekou Pivkou, ktorého dĺžka činí až vyše 20 km a je jedným z  najnavštevovanejších miest v krajine.

Prešli sme sa pomedzi parkoviská, okolo hotela a „nákupného centra“, kúpili si lístky a postavili sa do cca 200-členného radu pred vchod. Očividne tých všetkých a ďalších čo sa potulovali po areáli napadlo, že by bolo dobré si privstať. Hneď za vstupom sme si posadali do dvoch vláčikov a čoskoro zahájili moju zatiaľ najrýchlejšiu prehliadku jaskyne. Cca 10 minút sme sa viezli kilometrami jaskynného priestoru – obyčajnými chodbami, ale i sieňami sme len tak svišťali. Síce som pôvodne o takúto jazdu nestála, ale neskôr sa mi to zapáčilo. V podstate to nie je žiaden moderný výmysel, koľaje sú tu už veľmi dlhú dobu. Jaskyňu sprístupnili v roku 1819 a už o cca pol storočie neskôr zaviedli tieto dopravné prostriedky, aby skrátili niekoľko kilometrový úvodný úsek, ktorý nie je tak zaujímavý ako to, čo nasleduje ďalej.

01.jpg

02.jpg

xxx.jpg

Keď vláčik došiel, rozdelili sme sa do niekoľkých jazykových skupín, z ktorých najväčšia bola anglická, niečo nad sto ľudí. Asi hlavne kvôli preľudnenosti boli prestávky krátke a výklad nedostatočný a kto si nezaplatil k drahej vstupenke ešte aj audio sprievodcu, tak bol o moc ukrátený. Popravde neviem, či je jaskyňa viac navštevovaná kvôli jazde alebo kvôli jaskyni samotnej. Každopádne siene sú prenádherné a mnohé aj obrovské.

Okrem jaskynnej jazdy vláčikom som zažila tiež niekoľko ďalších vecí po prvýkrát. Totiž návštevu wc v jaskyni a obchod so suvenírmi pichnutý do veľkej siene – koncertnej sály pri parkovisku mašiniek. Keď si odmyslím všetko toto a čakanie na sprievodcov pešia prehliadka trvala možno len ¾ hodiny.

03.jpg

04.jpg

05.jpg

06.jpg

07.jpg

08.jpg

09.jpg

P_anguinus-head.jpg

http://en.wikipedia.org/wiki/File:P_anguinus-head.jpg

(V temných priestoroch jaskýň žije unikátny živočích s názvom človéška ríbica (teda človek - ryba) - proteus anguinus. Tento slepý jaskynný chordát sa dožíva vysokého veku a dokáže prežiť dlhé roky bez príjmu potravy. Je ho vidieť napríklad vo vitrínke počas prehliadky, ale všimnete si ho už ako „maskota" na množstve suvenírov.)

 

Od Postojnskej jaskyne je to pár kilometrov kľukatej cestičky k Predjamskému hradu. Človek môže obdivovať krásy tunajšieho kraja, kým nedorazí do na prvý pohľad nie príliš zvláštneho kúta krajiny. Ale, keď vám pohľad spočinie na hrade, ste nadšení. On totiž prakticky stojí vo vchode do jaskyne a jeho chladné miestnosti sú z veľkej časti tvorené skalou alebo sa priamo  vnárajú do jaskyne. Vnútri toho veľa okrem samotného výtvoru prírody a múrov na pozeranie nie je. Aj výhľad z hradu je trochu nezaujímavý, ale všetko sa to vyvažuje tým ako hrad s jaskyňou pôsobia z vonka. Priam rozprávkovo.

10.jpg

11.jpg

12-.jpg

12.jpg

13.jpg

14.jpg

15.jpg

16.jpg

Z hradu sme sa ešte stihli dostať k jednému dôležitému bodu trasu – Ku Škocjanským jamam. Tento jaskynný systém zahrnuje podzemné i nadzemné priestory, samotné jaskynné siene, ale i závrty, vodopády a podobne. Sú zapísané v UNESCU a taktiež sa tu našlo množstvo nálezov z doby bronzovej a železnej.

Okolo haly bolo viditeľnejšie tichšie než okolo miesta, kde sme boli ráno a kým nám začala prehliadka, prešli sme sa lesnými chodníčkami k trom malým budovám múzea. Prezentovali roľnícky život, jaskyniarstvo/pastiersky život a archeológiu/geológiu/zoológiu. Podvečer sme spolu so sprievodkyňou a veľkou skupinou pobrali najprv na asfaltku po ktorej sme prišli, potom lesnými cestičkami ku vchodu do jaskyne. Tam sme absolvovali krátky výklad, najprv v slovinčine, potom v nemčine, taliančine a napokon predsa len v angličtine a rozdelili sme sa na dve skupiny.  Už len kým sa toto všetko udialo, prešla skoro polhodina. Siene boli väčšinou impozantne veľké, hlavne tá, ktorá sa zvažovala až dolu k podzemnej časti rieky Reky. Zostupovali sme naokolo priepasti po schodoch a mostíkoch  až kým sme sa neocitli dole pri prirodzenom obrovskom vchode do jaskyne. Kým väčšina sa potom vydala výťahom nahor, my sme si to pešo vyšliapali okolo vodopádov, ďalších jaskýň či krasových javov až von zo závrtov Velika  a Mala dolina.

17.jpg

18.jpg

19.jpg

20.jpg

21.jpg

22.jpg

Posledný večer v Slovinsku sme zavŕšili návštevou Lipíc, miesta, odkiaľ pochádza chov svetoznámych Lipicánov. Výbehy už boli prázdne a kone ustajnené, ale aj tak nám pár z nich urobilo radosť, keď ešte na chvíľku vyšli pred stajne. Konečne som si uvedomila, že nie všetky sú biele, okrem žriebät existuje aj isté percento dospelých vraníkov.

Potom nás čakala už len posledná noc a vyrazili sme do Zagrebu....

23.jpg

24.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?