Príbeh novodobého Paríža

Autor: Renáta Kuljovská | 3.3.2013 o 10:20 | Karma článku: 9,95 | Prečítané:  656x

Čo hľadať v meste, kde už každý bol ? To som sa pýtala sama seba jedného marcového dňa počas prechádzky po metropole Francúzska. Počas jej existencie tu boli snáď miliardy ľudí a sama som za deň stretla milióny z nich v metre, pri Eiffelovej veži a všade tam kam sa chodí aj nechodí. Vlastne nie je to len o Paríži, občas mám zavádzajúci pocit, že každý už bol všade a keď nie on, jeho známi určite.  V minulosti bolo v móde cestovať u šľachticov a cesty – necesty brázdili aj pútnici a obchodníci už v dávnych dobách. Dnes je to vlastne o tom istom, len v inom šate a vo väčšom meradle. Jedni idú ponavštevovať drahé hotely alebo sa vyberú na nákupy šiat a je tu aj alkohol turistika – teda čo najviac zábavy za čo najmenej peňazí najlepšie aspoň na druhom konci Európy. Možností je neúrekom. Dokonca aj pútne cesty sa znova rozmohli. A cesty o dve dediny ďalej sa zmenili na cesty do Paríža, Ríma, Londýna a u niektorých do New Yorku či Thajska. Stačí si len vybrať.

Je však jedno koľkokrát niekto niečo videl, lebo potom aj tak príde niekto iný a vidí to inak. Teoreticky máme nábeh na sedem miliárd súkromných svetov v ktorých sú rovnaké veci rôzne. A aj fakt, že je v Paríži toľko ľudí, že sa o nich človek podkýna, sa dá zmeniť, stačí mať trpezlivosť.

Dospela som k pár zaujímavým zisteniam, napríklad, že na  Eiffelovke – motíve miliónov gýčových fotiek, niečo je. Nikdy som nemala rada modernú architektúru a už vôbec nie tony betónu, hoci sú súčasťou histórie, ale áno je fascinujúca. A iste by bol fascinujúci aj výhľad z nej, keby naň človek nemusel stáť hodiny v rade. Ale aj na tých ľuďoch niečo bolo. Ešte som ich za jeden deň nestretla také množstvo. Toľko osudov a predsa jedna veľká masa. Medzi tými státisícmi som si však niekoho všimla, hoci trošku ďalej od pamätihodností – domény turistov – Francúzky. Francúzky, o ktorých sa toľko hovorí ako o elegantných stvoreniach. A je to tak, vedia ako sa obliecť a pri tom je to často len o jednoduchých nohaviciach a tričku, zbytočne nekričiaceho strihu a kombinácie farieb. Pri dumaní o ich prirodzenom, či získanom vkuse a zmysle zladiť sa, som sa trochu pousmiala pri pomyslení na to ako to vyzerá u nás. Veď nakoniec je to také jednoduché – v jednoduchosti je krása.

01.jpg

02.jpg

03-.jpg

04.jpg

05-.jpg

06.jpg

07.jpg

08.jpg

09.jpg

10.jpg

11.jpg

12.jpg

13.jpg

14.jpg

15.jpg

16.jpg

Notre Dame, ten slávny, najslávnejší, ten z knihy od Victora Huga a mnohých ďalších bol presný opak toho v Remeši. Nie výzorom, ale možnosťami prehliadky. No aj tak som rada, že som sa dostala dnu a pozerala sa aspoň ponad cudzie hlavy. Snáď raz pokročím v umení odmysľovania si toho, čo mi zavadzia. A aká krásna bola Saint Chapelle. Nemala som poňatia ako vyzerá táto slávna kaplnka z vnútra. Ale po prejdení detektorom kovov (vedľa je Justičný palác) a opaľovaní sa v rade pred vchodom som bola užasnutá. Toľko farieb, hlavne zlatej červenej a modrej. Pôsobilo to veselo a zároveň posvätne.

20.jpg

21.jpg

22aa.jpg

22a.jpg

22b-.jpg

22bbb.jpg

22.jpg

sch.jpg

18.jpg

18b.jpg

19.jpg

 

17.jpg

seina.jpg

seina2.jpg

V ten deň som však nebola len vo Francúzsku, taký Louvre totiž ponúka exkurzie na mnohé miesta v mnohých časoch.  Hoci je najlepšie prísť tam skoro ráno a určite nie cez víkend, vždy keď je chuť, človek sa dostane tam kam chce. Po odpútaní sa od starovekého Egypta ma čakala iná cesta. Jej súčasťou bolo prebiť sa von, z múzea po Chams-Élysées. Vonku svietilo popoludňajšie slnko a tisíce Parížanov spojených s návštevníkmi korzovali týmito miestami a posedávali v mraveniskách. Tvorili hlúčiky pred múzeom, okolo múzea, v záhradách, na cestách, všade. Ktovie či by som sa po pár mesiacoch v tomto meste nezbláznila z takéhoto trávenia voľného času.

23.jpg

24.jpg

25-.jpg

27.jpg

26.jpg

28.jpg

29.jpg30.jpg

31.jpg

31b.jpg

32.jpg

33.jpg

33b.jpg

Boli aj miesta, ktorých sa turisti nedotkli. Večer sme sa ponáhľali von z centra k bazilike Saint Denis. Metrom nás odvážalo od davov ľudí z celého sveta, zrazu sme sa tlačili len s domácimi. Po dlhom čase sme vystúpili a ocitli sa vo vzdialenej štvrti, kde by už človek skoro márne hľadal dávnych Francúzov. Kostol bol zavretý, tak sme nemohli obdivovať skvost opáta Sugera, slávneho architekta a inovátora tejto gotickej stavby len z vonku. Vonku hrali deti futbal a panovala tam atmosféra jarmoku. Pri chráme, kde sa pochovávali francúzski králi, by ste už skoro nestretli Francúza, ktorý pochádza z Európy.

Cestu Parížom sme započali v Montmartri, keď slnko začínalo svietiť a aj ukončili, po tom ako zapadlo. Po turistoch, ktorí sa kopili okolo Sacre Coeur ráno nebolo ani vidu ani slychu. Zato okolité ulice ožívali svojím nočným životom. Montmartre, kedysi vychýrená štvrť umelcov a bohémov bola plná prisťahovalcov, ktorí posedávali v otvorených kaviarničkách, prechádzali sa ulicami, odvšadiaľ vychádzali alebo vchádzali. Bola to atmosféra parížskej noci novej doby. Ale niektoré veci zostávajú. Napríklad chrám na kopci, pod ktorým sme mohli v noci sedieť nerušení. A ja som možno naozaj bola (ako v tej piesni) najbohatšia z bánk nad Seinou, veď som mala tieň Sacre Coeur nado mnou.

34.jpg

35.jpg

 

marec 2012

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?